Anketa
Myslíte si, že výsledky parlamentných volieb prinesú
Rast životnej úrovne (6%, hlasovalo: 10)
Stagnáciu životnej úrovne (10%, hlasovalo: 18)
Zhoršenie životnej úrovne (84%, hlasovalo: 148)
Novinky
17. Apríl 2012
Boj médií proti nám
Pre to, aby nás dokonale "oblbli", robia maximum,... [viac...]
01. Apríl 2012
Hluk vplýva na biodiverzitu
Stále více studií potvrzuje vliv hluku na změny chování ptáků a... [viac...]
01. Apríl 2012
Bude dýchanie v Česku spoplatnené?
Dýcháte? Plaťte! vzkázal Kalousek Čechům. Vymyslel daň ze vzduchu... [viac...]
28. Marec 2012
Hájenie verejného záujmu, 2,65 miliardy eur patria daňovým poplatníkom a nie politikom a úradníkom.
Hanba našej spoločnosti je, že nie sú peniaze na vyššie platy zdravotných sestier,... [viac...]
13. Marec 2012
Väčšina zvolila istoty.
Voľby sú minulosťou, každodenný život... [viac...]
12. Marec 2012
Gorila po maďarsky.
Nová generácia Maďarov sa dostala do vrcholnej politiky po prevrate... [viac...]
01. Február 2012
Časť vedcov a politikov nesúhlasí s utajovaným obsahom ACTA
Zmluva ACTA podstatným spôsobom obmedzí naše práva a slobody nielen na internete... [viac...]
24. Január 2012
Zomierali nevinné deti.
Akonáhle prišiel pacient do nemocnice, hneď zmizol... [viac...]
22. Január 2012
Ako držia finančníci politický systém v šachu
O současnosti a budoucnosti evropských zemí nerozhodují... [viac...]
10. Január 2012
Svet ovláda úzka skupina ľudí hovorí Karel Gott.
PRAHA - Český spevák Karel Gott odložil... [viac...]

Enviro-organizácie si posvietili na EIB


(09.12.2011)

Environmentalisti vytýkajú Európskej investičnej banke, že od roku 2007 požičala 16 miliárd eur na projekty rozvoja fosílnych palív, čo je viac než na iné zdroje energie a rozvoj sietí. Podpora ekologických inovácií v automobilkách má byť len zelenou maskou pre ich záchranu.


Podľa správy, ktorú včera (8.12.) vydala skupina environmentálnych organizácií CEE Bankwatch, za rovnaké obdobie podporila EIB obnoviteľné zdroje (OZE) sumou 13 miliárd eur a prenosové siete 12,6 miliardami eur.

 

„Takáto značná podpora pre fosílne palivá podkopáva klimatické ciele EÚ, ktoré by mala EIB podľa svojej misie presadzovať,“ uviedol pre EurActiv Piotr Trzaskowski, jeden z autorov správy. EIB, ktorá poskytuje viac pôžičiek než Svetová banka, má mandát podporiť uhoľné a plynové projekty, špecificky vtedy keď možno dokázať, že dochádza k dodatočnej redukcii emisií k tej, ktorá by nastala bez realizácie projektu. Podľa environmentalistov si ale banka tento článok interpretuje čoraz liberálnejšie. Banky rady investujú do fosilných palív.

 

V období 2007 – 2011 sa mali investície EIB do fosílnych palív zvýšiť z 2,8 miliardy eur na 5 miliárd eur. „Naša štúdia opäť zvýrazňuje tajné pokrytectvo v srdci klimatických opatrení EÚ,“ uviedol Trzaskowski. „Hoci sa EÚ zdá byť najprogresívnejším hráčom v globálnom boji proti klimatickej zmene, finančné rameno únie dáva miliardy eur z verejných peňazí na energetickú infraštruktúru, ktorá uzavrie krajiny na ceste závislosti na fosílnych palivách na štyri alebo päť dekád.“

 

Banka sa ale bráni, že nechápe ako CEE Bankwatch k týmto záverom došla. „Nie sme si úplne isté, ako došli k týmto číslam,“ reagoval hovorca EIB Nicholas Antonovics. „Keď Bankwatch hovorí o fosílnych palivách, väčšinou odkazujú na podporu EIB pre plynovú infraštruktúru a elektrárne.“ Podľa neho by bolo oveľa „ilustratívnejšie“ pozrieť sa na počet financovaných projektov EIB, keďže demonštrujú väčšiu alokáciu pracovníkov na obnoviteľné zdroje a projekty elektriny.

 

 

Štíhla podpora alternatívnej energie

 

Hoci údaje EIB, ktoré hovorca poskytol spochybnili špecifické čísla environemtnalistov, zároveň potvrdili ich hlavné zistenie: od zavedenia novej energetickej politiky v roku 2007 šlo viac pôžičiek EIB na plyn, ropu a uhlie, než na OZE, aj keď s nižším náskokom. Údaje z EIB poukazujú na to, že na rozvoj nálezísk fosílnych palív, elektrární a infraštruktúry vyčlenila 15 miliárd eur, na OZE 14,8 miliárd.

 

Trzaskowski priznal, že pôžičky banky na ekologickejšie OZE stúpol, ale „pozitívny dopad pôžičiek na obnoviteľné zdroje je vo veľkom ohrozený masívnymi – a rastúcimi – investíciami do fosílnych palív, ktoré banka uskutočnila v rovnakom období.“  Suma 1,8 miliardy eur, ktoré EIB požičala na uhoľné a lignitové elektrárne predstavuje jedno z najnižší čísel podľa sektorov, ale zahŕňa aj kontroverzné projekty ako rekonštrukciu slovinskej tepelnej elektrárne Šoštanj (€550 mil.) alebo nemeckú uhoľnú elektráreň Duisberg-Walsum (€820 mil.).

 

 

Automobilky

 

Ďalším problematickým bodom sú podľa správy investície do automobilového priemyslu. Takmer tri štvrtiny z fondov EIB na výskum vo výške 9,4 miliardy eur „spotrebovali“ v rokoch 2008 – 2010 granty na pomoc automobilkám, aby splnili povinné ciele EÚ, a nie napríklad na inovatívne čisté technológie.

 

Podľa EIB majú všetky prostriedky poskytnuté v rámci Európskeho nástroja pre čistú dopravu (ECTF) v sebe „prvok elektromobily“.

Ale podľa databázy environmentálnej siete šlo v roku 2010 na pôžičky pre vývoj elektromobilov 450 miliónov eur, a to z celkovej sumy 2,99 miliárd pre automobilový sektor ako celok.  Taktiež v predchádzajúcich rokoch (2008 a 2009) bol pomer podobný – 800 miliónov eur na pôžičky pre rozvoj elektromobility, v porovnaní s 3,9 miliardou eur na celý sektor.

 

„Stupeň, podľa ktorého možno nazvať projekt skutočne inovatívnym, je subjektívny,“ uviedol Antonovics. „Sme si istí, že najmenej štvrtina ECTF projektov možno týmto spôsobom klasifikovať.“ Prostriedky z ECTF majú byť pritom zamerané na „inováciu v oblastiach znižovania emisií a na energetickú účinnosť v európskom sektore dopravy.“

 

 

Záchrana automobiliek?

 

Suma 9,4 miliardy predstavuje pritom 20 % celkového rozpočtu banky vo výške 47 miliárd eur a investície boli „ekvivalentom bailoutu [núdzovej pomoci] USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »pre americký automobilový priemysel v čase jeho rozkladu v roku 2008,“ píše sa v správe. Jediný rozdiel tak podľa environmentalistov bol, že „v Európe sa obliekol do zeleného obleku“.

EIB ale takéto obvinenie odmieta a trvá na tom, že požičiavanie výrobcom vozidiel bolo spojené s redukciou emisií. Tie pritom nariaďuje legislatíva EÚ o účinnosti palív.

 

Antonovics však pripustil, že výrobcovia áut varovali, že ich vlastné rozpočty na výskum by sa bez týchto prostriedkov podstatne zredukovali.

„To by pre Európu znamenalo stratu pracovných miest vyžadujúcich zručnosti uprostred recesie a nové efektívnejšie technológie motora, ktoré sa teraz zavádzajú na trhu, by prišli neskôr, s korešpondujúcim negatívnym reťazovým efektom na emisie,“ dodal.

 

Podľa skupiny CEE Bankwatch sa ale EIB odvracia od svojho vlastného mandátu.  „EIB je inštitúciou EÚ, ktorej misiou je presadzovať dlhodobé ciele Európskej únie,“ povedala Anna Roggenbuck, koordinátorka pre EIB. „V skutočnosti je cieľom politiky EÚ znižovať emisie, ale tieto pôžičky sú ledva v súlade so súčasnou legislatívou.“